505 miliónov rokov staré fosílie medúz
Pŕhlivce (Cnidaria) patria medzi mechúrniky. Sú to vývojovo najstaršie tvory, u ktorých sa vyvinula nervová sústava a diverzifikovali sa tkanivá. Dnes tvoria dôležitú súčasť moderného morského ekosystému.
Ich radiálne súmerné rôsolovité telo je na prvý pohľad veľmi jednoduché. Veľkosť sa pohybuje v rozmedzí niekoľko milimetrov až dvoch metrov.
Napriek tomu že o ich evolúcii vieme len veľmi málo, je známe že väčšina vedie životný štýl predátora. Toto im je umožnené špeciálnymi zmyslovými orgánmi a sofistikovaným správaním.
Potravou je najčastejšie planktón, zriedkakedy fytoplanktón. Väčšie jedince sú schopné do svojich pŕhlivých ramien uloviť aj väčšiu korisť – napr. ryby. Keďže ich telo je extrémne krehké, k usmrteniu svojej koristi používajú toxíny produkované pŕhlivými bunkami. Toxíny sú tak účinné, že dokážu poraniť či dokonca usmrtiť aj človeka.
Ako sme už spomínali, história ich evolúcie je tajomná. Doteraz boli informácie získavané prevažne z DNA, molekulových a vývojových štúdií.
Keďže ich rôsolovité telo neobsahuje žiadne pevné časti ako sú napríklad kosti, nedávny nález piatich fosílií týchto tvorov v americkom Utahu (lokalita Sponge Gully, GPS: 39°16.143?N, 113°18.597?W) je veľká vzácnosť. Vek týchto fosílií sa odhaduje približne na 505 miliónov rokov, čo momentálne znamená, že sú to najstaršie dochované fosílie medúz.
Ich veľkosť je 6 milimetrov, a priemer ich klobúka bol maximálne
9 milimetrov. Tým objaviteľov jedinečných fosílií bol vedený Brucom
Liebermanom z Natural History Museum v kansaskom Lawrence.