Kanic a muréna lovia v Červenom mori koordinovane
Medzinárodný tým vedcov vedený Redouan-om Bshary-m z univerzity v Švajčiarskom Neuchätel odhalil dokonalý tandem predátorov v Červenom mori. Je tvorený kanicom z druhu Plectropomus pessuliferus a murénou Gymnothorax javanicus. Výsledky tejto štúdie boli zverejnené vo vedeckom časopise PLoS Biology.
Hladný kanic sa zastaví pri muréne a trhavým pohybom jej dá najavo, že je čas loviť. Kanic vyhľadáva murény na miestach, kde zvyknú odpočívať. Trhavé pohyby vo vysokých frekvenciách (3 – 6 za sekundu) zvyčajne predvádza len niekoľko centimetrov pred hlavou murény. Netrvá to dlho a koralový útes zažije predstavenie, ktoré sa dá len ťažko nazvať inak ako „dobre premyslený lov.“
Ich spolupráca je až zarážajúco výhodná. Kanic normálne loví ryby vo voľnej vode. Muréna naopak opúšťa korálový útes len zriedka – je totiž majster lovu v tomto labyrinte, kde sa svoju korisť snaží zatlačiť do „rohu“. Ak muréna nestihne uloviť svoju korisť a tá jej unikne ďalej od útesu, kanic využije jej dezorientovaný únik vo svoj prospech. Takto to funguje aj naopak. Ak sa nejaká z rýb ukryje pri love kanicovi do nejakej z koralových dier, muréna už vie čo má robiť.
Ani jeden z dvojice pri love nie je ukrátený
o svoj kúsok. Každý môže len získať.
Tak či tak by sa za unikajúcou rybou už
neunúvali. Ten druhý má však vždy šancu využiť jej chaotický únik.
Spojenectvo založené na vzájomnej výhodnosti, kde si lovci vzájomne
nekonkurujú nie je v prírode nijakou vzácnosťou. Rôzne druhy pri
spoločnom love hrajú rôzne role tak, aby bol lov úspešný. Väčšinou
však nie je úspešnosť lovu naklonená rovnako ku každému. Záleží to od
podstúpeného rizika či od role, ktorú jedinec pri love obsadil.
Prečo je teda táto spolupráca taká zarážajúca? Mnohí považujú ryby a rôzne morské druhy za menej „inteligentné“. Sú ryby inteligentnejšie ako si myslíme, alebo toto správanie nemá s inteligenciou nič spoločné a je len výsledkom evolúcie a inštinktu prežitia?
11 Dec 2007 » 00:53