Výroba potápačskej fľaše
Keďže človek nie je prispôsobený na život pod vodou, je jeho pobyt v tomto prostredí odkázaný na pomoc techniky. Či sa jedná o rozmazané videnie, neefektívny pohyb alebo potrebu dýchať pod hladinou, bez techniky sa jednoducho nezaobídeme.
Táto
tlaková nádoba, často nesprávne nazývaná bombou, je používaná na
prepravu a skladovanie plynov. Využíva sa v rôznych oblastiach. Od
medicíny, horolezectva až po potápanie. A práve potápačským fľašiam sa
tu budeme venovať. Pri potápaní sa používajú tlakové fľaše vyrobené
z ocele alebo z hliníka. Hliníkové fľaše majú celkovú hustotu nižšiu
než oceľové fľaše, takže predstavujú pre potápača menšiu záťaž.
Používajú sa fľaše rôznych veľkostí, od 1,8 l do 18 l. Plniaci tlak je
najčastejšie 232 bar alebo 300 bar (23,3 alebo 30 MPa).
Výroba takejto fľaše je zložitý proces. Začína sa navrhnutím dizajnu fliaš s čo najväčšou kapacitou a najmenším objemom. Výroba hliníkovej fľaše je trošku odlišná od výroby oceľovej. Proces výroby hliníkovej je nasledovný. Najskôr sa z valcovitého hliníkového bloku s priemerom 18 cm a dĺžkou 5.59 metrov narežú valce s hmotnosťou 14.5 kg. Následne je na každý valec vyrazené číslo, ktoré zostane viditeľné počas celého výrobného procesu, a je umiestnené na základni tohoto valca. Vysokozdvižným vozíkom sú potom na paletách prepravené k vysokotlakovému lisu, ktorý vytvaruje fľašu. Tlak o sile 2540 ton potom zatlačí blok hliníku do formy, a za 20 sekúnd vytvaruje tlakovú nádobu. Tento proces zahreje vzniknutú formu na 147 °C.
Nezávislý kontrolór potom vizuálne
skontroluje každú fľašu, či spĺňa vládne kritériá. Kontroluje sa
hrúbka a hľadajú sa viditeľné poškodenia na povrchu. Na špeciálne testy
kde je z fľaše vyrezaný kus kovu a je naň použítá sila 27 240 kg, potom
ide už len každá 200-stá fľaša. Fľaše sú potom testované aj na crash
teste, kde sa zistí, aká veľká sila spôsobí ich kolaps. Pri ďalšom
procese, sa hrdlo opracuje strojom a pripraví sa závit pre ventil. Pred
opustením závodu potom ešte každá nádoba prejde hydrostatickými testami.
Ďalej sa skúma rozpínanie fľaše pod tlakom. Fľaša naplnená vodou je
ponorená do testovacej kade. Pri teste je vytvorený tlak 5/3 prevádzkovej
hodnoty.
Pri rozpínaní fľaša vytláča vodu
z kade. Merania tejto vytlačenej vody potom odhaľujú mieru rozpínania
fľaše. Ak je rozpínanie v povolených normách, fľaša prejde testom. Na
telo fľaše sú potom vyrazené informácie ako meno výrobcu, typ fľaše,
norma, plniaci tlak, skúšobný tlak, hmotnosť, kapacita dátum
hydrostatických testov a sériové číslo.
Tu prikladáme obrázky, ako môže dopadnúť
extrémny test, alebo fľaša bez platných hydrostatických skúšok. 
Pieskovaním sa následne odstránia povrchové škrabance, ktoré vznikli procesom výroby. Po opracovaní povrchu je možné fľašu nastriekať farbou. Pred opustením výroby prejde ešte kozmetickými a chemickými obhliadkami. Aby ste si vedeli lepšie predstaviť proces výroby, prikladáme vám názorné videá. Oceľová fľaša je tu tvarovaná z tenkého plátu ocele, zatiaľ čo hliníková fľaša je vyrábaná z masívnejšieho hliníkového valca.
23.10.2007 » 01:02
